Po 5 rokoch v CDG, prvy krat letim so SkyEurope

Kedze letim na dve letenky tak check-in je trochu nezvycajny. Tie dve letenky preto, lebo bolo nemozne ziskat TYS-VIE na akomkolvek SkyTeam carrier za standard award level – 50k mil. Takto minam $308 za TYS-DTW normalny listok a 75k mil za DTW-VIE s tym, ze spat letim v business class.

V ruke teda uz drzim BP na let TYS-DTW, ale BPs na DTW-CDG a CDG-VIE este nemam. Samozrejme kedze toto su dve letenky tak by bolo normalne vyzdvihnut moju batozinu v DTW a tam ju znova zacekovat na let do VIE. To vsak vobec neplanujem spravit.

TSA agent ma sice nuti urobit check-in cez kiosk, ale ono to vobec nejde. Nakoniec sa zjavuje Jeffry, jeden z NWA zamestancov, ktorych tu poznam. Tomu je hned jasne co chcem a za chvilu mam batozinu zacekovanu az do VIE. Zaroven s TSA agentom a Jeffrym vediem a small-talk o lietani... Z rozhovoru to vyzera tak, ze na letisku som znamejsi ako som si myslel

Prechadzam cez TSA security chek a prichdzam ku gate 12, kde sa vybavuje kazdy NWA let z TYS.

22. Jula 2005 NW 5877 TYS-DTW operovane s 9E Pinnacle Airlines.

Boarding zacina tak, ze najprv rodicia s malymi detmi, potom SkyTeam elites a potom vsetci ostatni. Nastupujem ako jeden z prvych a usadzam sa v mojom 2A sedadle. Let vyzera byt NWA klasika... Uplne plny. 44 ludi obsadzuje vsetky sedadla CRJ200.

Letuska je snad najzabavnejsia letuska aku som kedy stretol. So slamenym kovbojskym klobukom, pozicanym od jedneho cestujuceho, obsluhuje kabinu. Je poriadne ukecana, zabava vsetkych.

Za nejaku 1 1/2 pristavame v DTW. Pri juznom A terminaly, aka DTW Northwest World Gateway vidno novy nezvycajny chvost. Je to A332 patriaca Air France (AF). Ti nedavno zacali nalietavat CDG-DTW. CRJ parkuje pri gate C9 a ja sa vyberam 'magickym podchodom' do A terminalu.

Tam musim urobit check-in lebo Jeffry mi nemohol dat BPs na lety do CDG a VIE. Pokusam sa vytrieskat BPs z kiosku v centre terminalu A, ale kiosk odolava a tvrdi, ze sa musim pozhovarat s sgentom NWA. Podvolujem sa teda voli check-in kiosku, opustam security zone a staviam sa do radu na WBC, FC a elite check-in.

Doteraz som neveril poveram o pristupe NW check-in agentov v DTW k zakaznikom. Teraz tym poveram uz zacinam verit. Ta na ktoru som narazil ma velmi-velmi cudny pristup k zakaznikom. Nutila ma 3x urobit check-in cez kiosk s mojim pasom, ktory je stary a je sice machine readable, ale uz to nefunguje (aj ked som sa jej to snazil vysvetlit). Potom to skusala s mojim confirmation number zo 2x, a to neslo, hoci som jej stale vravel, ze letim s AF na award ticket a nebude sa to dat. Nakoniec pochopila, ze to inak nepojde a vytlacila moje BP na jej pocitaci. Prechadzam spat do A terminalu, rada na security-check nema viac ako 5 minut.

V A terminale je mojim cielom Online café restika. Zvycajne tam maju velmi slusneho grilovaneho lososa. Ani tentoraz nesklamali. S poharom bieleho vina chuti vynikajuco.

Do odletu zostavaju dobre 2 hodiny. Tie zabijam citanim posledneho cisla The Economist. Hodinu pre odletom oznamuju gate change z A36 na A38. Presuvam sa tych par metrov a cakam na boarding.

Ten zacina asi 40 minut pred odletom s boadingom WBC classu, nasledovany elites boardingom a general boardingom. Pri vchode nas cestujucich vita celkom mlada letuska. Celkom nezvyk u NWA. Usadzam sa v mojom 14A sedadle a cakam.

NWA 50 operated by A333 ship # 3305, DTW-CDG, odlet o 9:20pm.

OK, tak so ship #3305 som este neletel, akokolvek je to cudne, lebo zase az tak vela tych A333s NWA nemaju a toto je moj 11 prelet Atlantiku od jari 2004, kedy som sa viezol s A333 prvy raz. Pocas boardingu sa obzeram po lietadle. Posadka je skutocne na NWA pomery dost mlada, vsetci, az na pursera, sa zdaju mat tak max 35 rokov.

Pozeram von s okna na port strane. V lucoch zapadajuceho slnka sa tam bliska novucicka A333 ship #3309. Tato snad nema ani pol roka.

Vzlietame s asi 15 minutovym meskanim. Let je NWA standard. Len obcas narazame na bumpy air, vtedy CAP oznami, ze sa mame priputat. Do CDG prilietame dobrych 40 minut skor ako bolo naplanovane. Takze let predsa len trval len slubenych 7hod 3 minuty

To som zvedavy na ten zmatok zvany CDG. Ked som tam bol naposledy pred 5 rokmi vo february 2000 tak som veru nebol nicim ocareny. OK, uz to zacina, akurat pred nasim pristanim, ako povedal CAP, otocili smer, ktorym sa pristava na runway. Pre nas to znamena 15 minut extra vo vzduchu.

CDG

CDG si zasluzi zvlastnu pozornost.

V kratkosti: Welcome to the Stone Age of air travel! OK, naschval prehanam, aby som zdoraznil aky dojem na mna CDG urobilo v porovnani s ostatnymi EU SkyTeam hubmi AMS a PRG, ktore som navstivil za posledne 2 mesiace.

Podrobnejsi opis: Vyhybajte sa CDG pokial mate na prestup menej ako 90 minut.

Po pristani nasa NWA A333 chvilu roluje. Prechadzame okolo AF A340, AA B767, v dialke vidno aj nejake B777 a B767 patriace CO a DL. Samozrejme okolo spusta AF long-haul A330, A340, B747 a B777 jetov. Prechadzame okolo vsetkych moznych gatov az nakoniec zaparkujeme na nejakej odstavnej ploche, kde nas uz caka kopec autobusov. Vedla uz ludia vystupuju z AF A340 a B777. Vidim, ze toto je na CDG uplne bezna prax, ze ludi po long-haul lete nalozia na bus a odvezu do terminalu. My naviac dostavame aj 'Tour de CDG' zadarmo. Cesta busom od nasej A333 na terminal 2E trva snad 15 minut.

Na 2E akosi nie su ziadne info tabule s info o odletoch. Tiez by nebolo zle keby tam tie informacne tabule boli. Aspon by cestujuci nepobehovali ako bezprizorne ovecky po 2E terminaly. OK, mierim na informacie a tam mi vravia, ze moj AF 1768 odlieta z 2D gate D61. Tak sa teda vyberam na put k 2D terminalu. Cestou si vsimam, ze vsetky orientacne tabule su teda hodne dezorientujuce. Vobec nie je jasne, ci sipky ukazuju ci mam ist hore, ci dole po schodoch alebo pokracovat rovno dalej. Nakoniec pristavujem nejakeho zamestanca letiska a od neho taham instrukcie.

Na terminal 2D sa dostavam za asi dalsich 10 minut chodze. Vladne tam absolutny chaos. Staviam sa do radu na security check. Tu kazdy predbieha kazdeho, co je velky konstrast s DTW, a vobec nie je jasne, kde je rada. Samozrejme kazdemu kontroluju letenku a boarding pass (BP). Ja samozrejme mam len BP, kedze letim na e-ticket. To sa tej security miss ale uzasne nepozdava. Berie moj BP, na ktorom je napisane e-ticket, a odchadza situaciu konzultovat so svojim supervisorom. Ti dvaja na ten moj BP spolu cumia a situaciu konzultuju s este jednou osobou. Medzitym z fotografickej brasny vyberam print-out mojej letenky z nwa.com. Vsetci traja prichadzaju ku mne. Ja im este podavam print-out letenky. Zase na to chvilu pozeraju a o niecom v tej ich cudzej reci stebocu, az nakoniec tej jeden supervisor povie 'Oui' a pustaju ma dalej.

Samotny security check je presne taky isty ako vsade inde. Priestor pred gatami D55 az D71 je zase raz ale skutocny chaos. Poriadme informacne tabule tam nie su, len take televizoriky, co zobrazuju info o max 4 letoch, priestor je preplneny, ludia si doslova stupaju po hlavach.

Elite pre-boarding sa nekona, co naznacuje, ze boarding bude busom.

AF1768 operated by A319 dna 23.7. 2005 o 12:30pm
Tak som teda na gate D61. Pomaly sa dostavam na radu a podavam moj BP fesnej AF GA. Ta pozera na BP a pyta si ticket. Na to jej odpovedam, ze toto je e-ticket, a ze na BP su vsetky info co potrebuje, aby nasla moj PNR u AF. Fesna AF GA berie moj BP a odchadza za svojim supervisorom. Ten daco tuka do jedneho pocitaca, potom do druheho, potom zase do toho prveho az nakoniec hovori 'Sir, we are going to upgrade you to business class'. 'Oh, thank you, I think I just got very lucky' odpovedam mu na to. 'Yes, indeed' fesna AF GA sa prida do rozhovoru 'this is a very good ticket'. Rychlo beriem novy BP, kym si to nerozmyslia s tym upgradom, a padam dole jetway.

Presne co som si myslel. K lietadlu nas vezu busom. OK, takze 'Tour de CDG' druhy krat Usadzujem sa v sedadle 3F. Je to normalne sedadlo turistickej triedy, cize ich je 6 v rade. Akurat, ze to stredne je vzdy blokovane. Co sa tyka sedadiel a miesta na sedenie ta AF business class je taky isty ako KL a OK. Vsetky 3 su vsak horsie ako NWA First Class (FC) a ten je povazovany za najmenej premium produkt zo vsetky FC domestic v USA.

Meskame 40 minut a este sme sa ani nepohli od gate. A to mam stihnut bus o 3:25pm z VIE do Bratislavy. Zaradujeme sa do rady na take-off. Je tam dalsich zo 7 A319/320 a B737 patriacich AF. Konecne vo vzduchu. Meskame dobru hodinu. Podla CAP let od take-off po landing bude trvat 1hod 33 min, takze daco z toho meskania zrazime dole.

AF si v mojich ociach zachranuje svoju kozu. Podava snad najlepsi obed aky som mal v busines class na short-haul. Lossos s pastou a mne neznamou omackou, kolacom a plesnivym syrom. Musim uznat, ze AF sa skutocne vytiahli. Ja sa hadam zacnem tesit an na let s nimi naspat

FA mi vravi, ze vo VIE by sme mali byt o 3pm. Ma aj pravdu. Kusok pred 3pm nalietavame VIE od vychodu, sme uz hodne nizko, slats a flaps uz vysunute. Vravim si celkom fajn, to pohodlne stihnem bus do BA o 3:25pm. Samozrejme Jano mieni, Pan Boh meni. Zrazu len zacujem charakteristicky zvuk motorov pri vzlete. Evidentne motory bezia na TOGO power a my miernou lavotocivou zakrutou stupame hore. OK, tak toto je moj druhy go-around v zivote. Ktovie co bolo dovodom pre tento? CAP nam len na PA oznami, ze dalsie pristatie urobime za 5-10 minut, len sa musime otocit. Pozdlz Dunaja sa vraciame hodny kus na vychod a ja zufam. Takto ten autobus asi tazko stihnem. Miernou lavou zakrutou sa vraciame na zapadny kurz. Od okamihu ked zacal go-around uplynulo snad len 5 minut. Ale tie sa vlecu priserne rychlo. Tento raz vsak sadame bez problemov na runway a nejakych 8 minut pred odchodom mojho busu sme uz na gate. Do minuty sa otvaraju dvere lietadla a cestujuci z business class doslova vyletia von. Ja medzi nimi. Ponahlam sa k vydajni batozin. Dufam, ze ta moja vyjde von ako prva. Cakam snad zo 2 minuty pri pase cislo 3, kedy sa jej pas pohne. Moja batozina je uz tu! Vysla von ako tretia. Zrapim ju a doslova letim kupit si listok na Eurolines bus do BA. Do odchodu busu zostava este minuta, kupujem si listok, zriadenec tvrdi, ze bus este neodisiel, bezim von z letistnej budovy. Moj bus nikde nevidno. Bezim dolava popri ostatnych busoch. Uplne na konci zbadam moj Eurolines bus, ktory prave zatvara dvere. Zamavam na sofera, ten ma berie na vedomie. OK, bus som stihol, zase vsetko ide podla planu

V BA chytam IC do ZA a odial osobak do Vrutok. Na druhy den sa s mojou Evou vraciame do BTS.

SkyEurope NE 386 BTS-FCO operated by Boeing 735, OM-SEM dna 24.7.

S Evou prichdzame spolu na check-in. Po malom pociatocnom zmatku s nasou rezervaciou, ked tato nebola v 'kompjutri', obaja dostavame BPs na 16E a 16F, co je priamo na kridle.

Security check je opat prisnejsi ako ine. Musim vytahovat von z mojej foto brasny vsetky objektivy a kabliky, co patria k mojmu digitalnemu fotoapararu, plus PDA a oba mobily. Ale inak je check rychly, kedze tam nie je ziadna rada. Cakanie na let si sprijemnujeme v bufete. Tu zistujeme, ze americke Tic-Tacs su vacsie a maju o 1/2 kalorie menej

Na palubu OM-SEM sa dostavame zadnym schodistom asi 15 minut pred odletom, takze vyzera, ze odletime nacas. Na palube nas vitaju 3 letusky. Po zavreti dveri lietadla sa obzriem po kabine. Toto ja tak nanajvys na 40% plna. Lietadlo je ciste a nevidno ziadne problemy s interierom.

Robime taxi na runway len par minut po planovanim odlete. Letusky este kontroluju kabinu lietadla. Boeing sa pristavuje na prahu runway. V tom motory zahucia a my sa rozbiehame. Hned po vzlete lietadlom dost trasie a pocitujeme celkom slusny 'chop'. Turbulencia trva priblizne prvych 15 minut letu.

Potom neskor sa nam opat prihovara purser a aj CAP Lasiga. Purserom na palube je snad najrychlejsie hovoriaca letuska aku som kedy pocul. Zatial co v slovencine sa celkom da zachytit co hovori, tak v anglictine to skutocne ide tazko. CAP Lasiga nam oznamuje, ze mame 160 km/h side-wind. Mne sa cely let zda, ze lietadlo ma jemny ‘bank’ (pozdlzny naklon?) dolava.

Letusky rozdavaju menu. My si vyberame mineralnu vodu za Eu2. Po asi 1 1/2 hodine pristavame na FCO.

Prvy krat co som na FCO, ale vyzera vcelku slusne. Definitivne mensi chaos ako CDG, ale na AMS ci DTW nema.

Batozina prichadza asi po 10 minutach, co cakame v Baggage Claim. Odtial odchadzame k Budget car rent @ FCO. Dostavame poslenu Lanciu Y. Zial, ci nastastie, ma poriadne zamazane jedno zo sedadiel takze ju vraciame a dostavame upgrade na Ford Smart for 4. Toto male cudo ma aj automaticku prevodovku, comu sa hned potesim. Aspon nemusim radit a robit tie 'srandovne pohyby' s pakou cestou do Paestum, ktore je juzne od Neapola, kde mame hotel takmer rovno na plazit. Po 4 1/2 hodinach cesty a mojich 2 'kufroch' sa tam dostavame

Eva a ja tu v Paestum stravime nadherny tyzden. Plaze su tu velmi ciste a jedlo je absolutne vynikajuce. Prosciuto crudo, mozarella di la leche di bufalla, syr ricotti, ovocie, vsetky mozne druhy pizze a pasta spolu s vinom a absolutne najlepsou zmrzlinou aku som kedy jedol (vrelo odporucam kombinaciu limone e nocciola) su lahoutkou aj pre toho najvacsieho labuznika, mna Zajdeme spolu pozriet aj nejake pamiatky. Jednoznacne juzne Taliansko ma velke caro a ak sa niekto chysta na dovolenku v Taliansku, tak kazdemu odporucam zamierit na juh od Neapola. Ceny su tu prijatelne od Euro 13 to Euro 50 za veceru pre dvoch. A oplati sa sem ist uz len koli samotnej zmrzline

Let NE387 FCO-BTS dna 30.7. s planovanym odletom o 3:55pm.

Po 3 ½ hodinach jazdy z Paestum sa na FCO dostavame okolo 1pm, asi 3 hodiny pred planovanym odletom. Ceck-in na pulte 241 je takmer zoo. Strasne dlhy rad ludi, z ktoreho ubuda len pomaly. Nakoniec sa dostavame k check-in pultu 240, ktory sa zarazu otvara ked uz sme takmer na rade na 241 . Pult 240 je operovany agentkou. ARE Handling. Dostavame oba BPs a agentka nam oznajume, ze let je 'free seating'. Zartovne prehodim, ze to teda bude “elbow fight durin’ boarding”. Agentka sa hned pusti do vysvetlovania, ze urcite nevydaju viac BPs ako je v lietadle sedadiel. Ooops, asi nepochopila moj zart

Pomaly sa dostavame k C25, odkial nas let do BTS odlieta. Tam sa hned dozvedame z monitora, ze NE387 bude meskat asi 15 minut na odlete. Samotny boarding zacina zhruba o 4:10 pm. Nastupujeme na autobus a vezieme sa k lietadlu.

Na moje velke prekvapenie v dialke zbadam F100 patriaci Slovenskym Aeroliniam a my sa k nemu veru priblizujeme. Autobus pristavi celkom blizko pri schodoch do F100. Akurat si stacim vsimnut, ze F100 je registrovany ako OM-AAC a vola sa Nitra. Potom vyrazam hore schodami s ostatnymi cestujucimi. Elbow fight sa ani nekona, vsetci cestjuci sa spravaju vcelku slusne. Zdravim letusky pri nastupe a chytam pre Evu a pre mna sedadla 3A a 3B. Eva prichadza trochu neskor. Obaja sa usadzame. Ja si poriadne obzeram vsetko okolo, kedze toto je moj prvy let operovany s jetom Slovenskych Aerolinii.

Fokker vyzera velmi pekne, kozene sedadla a cisty interior. Co ma vsak zaraza je, ze z 5 letusiek 3 maju skutocne, ale skutocne vysoke ihlickove opatky. Ako neskor vysvita tie 3 letusky su letusky Slovenskych Aerolinii, zatial co tie dalsie dve su zo SkyEurope. Dobre sa na tom s Evou zabavame. Eva mi hovori, ze je to velmi tazko chodit vo vysokych ihlickovych opatkoch, ze snad keby mali tie vysoke ale siroke opatky, tak to by slo. Ja si ani nechcem predstavit, ake to musi byt pocas turbulencie alebo nebodaj nejakej emergency. Z tohto pohladu su tie vysoke ihlickove opatky skutocne neprofesionalne.

Vzlietame s asi 50 minutovym meskanim. SkyEurope letisky ponukaju Sky Menu. S Evou si kazdy davame Zlateho Bazanta. Let je vcelku prijemny, aj ked FO sa nam zabudol predstavit, ked nam poskytoval info o lete.

Do BTS sa dostavame zhruba o 6:15pm. Batozinu dostavame po asi 20 minutach cakania v Baggage Claim.

AF1139 VIE-CDG operovany s AF A320 dna 31.7. 2005 s planovanym odletom o 10:10am.

Check-in robim okolo 8:20am na AF-KL/NW business class prepazke. Letim na 2 letenky, jedna business class award VIE-CDG-PHL-DTW a druha revenue DTW-TYS. AF-KL agent urobi check-in mojej batoziny az do TYS. Zial dava mi BPs len na prve dva segmenty. Argumentuje tym, ze treti segment je operovany s NW a to je ina spolocnost. Hm, asi este nepocul o ‘seamless SkyTeam check-in’, kde cestujuci ma dostat vsetky BPs. No nevadi, ten treti BP na PHL-DTW si vyziadam bud v CDG alebo v PHL, kde som aj tak planoval dostat ten posledny BP na DTW-TYS.

Sedadlo 2F, v business class sekcii, je teda pekne nanic na tejto A320, lebo je hned za bulkhead (prepazkou) a nie je tu akurat vela miesta, aby si clovek mohol vystriet nohy. Nastastie ranajky su velmi dobre, pozostavaju z malinkeho lososoveho sandvicha a niekolkych malych kolacikov, ktore su vyborne. Zbytok letu prespim, lebo som poriadne unaveny. Zobudzam sa az tesne pred pristanim v CDG. Akurat oznamuju na PA ktore connecting flights odlietaju z ktorych gates. Moj let do PHL odlieta z 2E gate 73.

CDG panika2

Pristavame na CDG takmer presne nacas, zial A320 parkuje na 'remote stand'. Takmer vsetci cestujuci, okrem tych na JFK a LAX, nastupujeme do pripraveneho busu. JFK a LAX cestujuci maju zvlast dopravu. My ostatni sa zatial zucastnujeme 'Tour de CDG'. Pre mna je to uz 3x za 8 dni a mam dost.

Pri vychode z gate nas caka AF zriadenec s velkou cedulou 'Atlanta and Philadelphia'. Hned ho odchytavam. Potvrdzuje mi, ze mna a dalsich bude sprevadzat do terminalu 2E. Nasa skupina sa zhromazduje asi 10 min. Potom rychlo odchadzame na 2E. Tam je dlhocisny rad na passport control. Este stastie, ze ten nas AF agent asi 2/3 celeho radu prebehol, cim nam vsetkym skrati cakanie aspon o 20 minut. Prechadzam passport contol a security check a bezim k 2E 73 gate.

Ja si to samozrejme skratim okolo gate 72 rovno k 73, cim obidem toho chlapika, co sa pyta security questions. Niekto z AF GAs sa ozve 'Monsignor' v tej ich stebotavej reci a ja sa vraciam k tomu vysetrovatelovi, nech sa popyta tie jeho otazky. Evidentne ziadne otazky nema, len mi skontroluje passport.

Este stihnem poprosit jednu z AF GAs nech mi vytlaci BP pre PHL-DTW usek operovany s NWA. Dostavam treti BP a nastupujem na bus. Zacina 'Tour de CDG' cislo 4. Autobus nas vyvaza hore dole dobrych 20 minut az nakoniec najdeme tu nasu A332. Evidentne stoji uplne na konci letiska na tom najzapadnutejsom remote stand.

Let AF366 CDG-PHL operated by AF s Airbus A332, planovany odlet o 1:15pm.

Nastupujem do lietadla a usadzujem sa v mojom 6K sedadle v business class sekcii. Trva mi dobrych 20 minut kym zistim ako toto sedadlo funguje. Ale casu mam dost, lebo uz teraz meskame na odlete aspon 20 minut a budeme meskat este viac, kedze ludia este stale nastupuju.

Zistujem, ze v porovnani s NWA WBC sedadlom chyba AF L'Espace Affaires (Business Class na AF) sedadlu footrest, trochu tazsie sa toto sedadlo dostava do Z polohy vhodnej na spanie. Taktiez TV je umiestneny v sedadle oproti, co je dost daleko, a TV je pevne nainstalovany, takze sa s nim neda pohnut. Sedadlo je tiez trochu maksie ako je moja osobna preferencia. Celkovo je to vsak velmi solidne sedadlo v ktorom som si dobre 2 hodiny fajne zdriemol.

AF ponuka 2 jedla v L'Espace Affaires pocas letu. Prve, hlavne jedlo, ponukaju asi 90 minut po vzlete, a druhe, mensie obcerstvenie, asi 60 minut pred pristanim.

Hlavne jedlo pozostava z predjedla, hlavneho jedla, specialneho chodu, a desertu. V mojom pripade je predjedlom celery salad with horseradish, smoked salmon, marlin and eel - ok, cele som to opisal z menu, co som cmajzol z paluby Na hlavny chod som povode rozmyslal, ze si dam Provensalske kuriatko, ale kym sa dostali ku mne, tak kuriatko uz nebolo. Tak som si vybral vynikajuce pan-seared lamb noisette, mashed potatoes with cumin and Provencale-style tomato. Po hlavnom chode prichadza specialny chod: syr. Dostavam Camembert, Cabecou a Muenster. Tomu sa poriadne potesim, lebo som velky fanusik Muenstera a vzdy mam v chladnike nejaky Po syre prichadza dezert v podobe Chocolae croquant, fig tart a este nejake certsve ovovie. Toto vsetko zapijam jemnym suchym Burgundskym bielym vinom, ktore je vynikajuce.

Asi 2 1/2 hodiny od vzletu sa dostavame do celkom silnej turbulencie, ktora trva takmer hodinu s malymi prestavkami. Nastastie tato turbulencia nie je taka silna ako som zazil na KL617 7. januara 2002, kedy pohare doslova sami skakali po tacke. Teraz s nami len trochu silnejsie drgluje, ale pohare s vinom viac-menej zostavaju na mieste.

Pocas turbulencie letime na FL380. Nasa rychlost vsak klesa zo zhruba 540mph na len nejakych 410mph. Tak pomaly som nad Atlantikom nikdy neletel. Vyzriem tiez z okna a oblaky su doslova na nasej urovni. Evidentne z toho uzasneho pohladu na Gronsko, ktory ma vzdy uchvacuje, dnes nebude nic.

Obcerstvenie pred pristanim pozostava z turkey ham, fresh goat cheese, walnut bread and dried fruit, yogurt and fresh fruit. K tomu este pohar bieleho Burguntskeho vina a trochu vody a citim sa vynikajuco.

Pristavame s asi 40 minutivym zpodenim po troch okruhoch na juh od PHL. Takze namiesto zhruba o 3:45pm sa z lietadla dostavama priblizne o 4:25pm.

Chaos na PHL

Ludia, neprestupujte v PHL. Obrovske rady na imigraciu. Co je samozrejme dane tym, ze naraz sme pristali s long-haul jetmi British Airways (BA), Lufthansa (LH), US Airways (US) a kopcom medium-haul jetov patriacich US. Takto som v cakani na imigraciu stravil dobrych 40 minut. Zato imigracny dostojnik bol vobec najlepsi akeho som kedy stretol. Minuly rok bol na Slovensku aj so svojou frajerkou a este dalsim parom (jeho kamosa frajerka je zo Slovenska). Velmi sa mu pacilo a vravel, ze mame skvele pivo. OK, no mozno som tomu imigracnemu dostojnikovy, za obrovkeho smiechu nas oboch, povedal, aby dalsieho Cecha “pritlacil”, aby pripustil, ze Slovaci maju lepsie pivo

Po imigracii som zhrabol svoju jedinu batozinu a hejsa do dalsieho 30 minutoveho radu na custom control. Tam samozrejme pracovali len dvaja colnici, takze rad sa hybal uzasne pomaly. Akoby to nebolo este vsetko tak som si musel vystat este jeden asi 30 minutovy rad na odovzdanie zacekovanej batoziny (samozrejme rad tu bol preto lebo z 2 pultov fungoval len jeden, na porovnanie v DTW ich zvycajne funguje aspon 6) a dalsie 2 asi 10 minutove rady na security check. Zopar krat som sa trochu predbehol, ale bolo to nutne, aby som stihol moj let do DTW. Zaroven som si odbehol aj maly maraton z A terminalu PHL na E terminal.

Celkovo neodporucam prestupovat v PHL. Vsetko je tu horsie zorganizovane ako v DTW ci MEM (co su dva huby, ktore najlepsie poznam). Naviac v PHL su vsade strasne dlhe rady.

Let NW3483 PHL-DTW operovany s ARJ by XJ (Messaba Airlines) Northwest Airlink s planovanym odletom o 6:18pm.

Pri poslednom security chek mi TSA agent tvrdi, ze moj BP nie je BP. Este stastie, ze aspon jej kolega mal rozum a potvrdil,ze to co jej ukazujem je skutocne AF BP na let operovany NW. Let ledva-ledva stiham. Nahadzem veci na moje 2D sedadlo (v kabine prvej triedy) a idem sa osviezit na WC. Sadam si do mojho sedadla a dufam, ze co najskor odletime. Takmer sa zda, ze moje zelanie sa splni. Od gate E2 odchadzame o 6:25pm, teda len so 7 minutovym zpozdenim.

Pomaly robime taxi k runway a tam zbadam 3 velke rady lietadiel. Vyzera to, ze potrva hodnu chvilu kym sa tu zdrzime. A presne to sa deje. Je takmer 7:10 pm, ked rolujeme na prah runway. Minutu na to vzlietame. Ja len dufam, ze do DTW, neprideme s nejakym vyraznym meskanim, kedze este musim stihnut moj let do TYS, na ktory este nemam BP. Podla itineraru mam na prestup v DTW asi 40 minut.

Hned mi aj napadlo, kolko take 45 minutove cakanie na vzlet stoji letecku spolocnost? Pri dnesnych cenach leteckeho paliva to asi nebude mala ciastka.

Pocas letu dostavam NW klasicke obcertvenie na short-haul letoch. Toto pozostava z orieskov a napojov. Ja si vyberam OJ a Diet Pepsi a este nejake oriesky.

Pristavame s asi 15 minutovym meskanim. Z lietadla sa dostavam ako jeden z prvych a hned hladam kiosk, aby som mohol urobit check-in. Kiosky sa nachadzaju v centre A terminalu, co je asi 2 minuty behu od gate A61, kde sme pristali. Nanestastie ku kiosku sa dostavam az ked je menej ako 25 minut do odletu, takze nemozem spravit elektronicky check-in. Rychlo bezim k C7, odkial odlieta moj let do TYS. Tam vysvetlujem NW GA ako je to mozne, ze som sa tu zjavil bez BP. On vyhlada moju rezervaciu v NW systeme. Potom mi rucne vypise BP vraviac, ze tlaciaren je pokazena. Takyto rucne vypisany BP je vlastne len meno a sedadlo a je absolutne jedinecny.

NW5880 oprared by 9E (Pinnacle Airnes, Northwest Airlink) CRJ s planovanym odletom o 8:58pm.

Odlietame uplne nacas. Sediac v 2B si este stacim dat granola bar a OJ a zaspavam. Zobudzam sa asi 5 minut pred pristanim. Pristavame nacas a ja som rad, ze tuto cestu uz mam za sebou.

Na zaver

Doteraz som si myslel, ze ziadny hub nemoze byt horsi na prestup ako CDG. Zial PHL prekonalo CDG vo vsetkom zlom. Batozinu som dostal len o dva dni neskor presne koli tomu, ze v PHL to maju zle zorganizovane. Samozrejme, ak niekto letite cez CDG tak si nechajte aspon 90 minut na prestup, aj ked sa to da stihnut s nervami “na dratku” za 60 minut Taktiez sa pripravte na to, ze ani v CDG ani v PHL nieco take ako e-ticket pozna len malo security check agentov a leteckeho personalu. Tito vam budu tvrdit, ze chcu vidiet vasu letenku.

SkyEurope ma celkom prekvapila. Za tych par korun nas odviezli viac-menej nacas oboma smermi.

A ak budete potrebovat letiet s prestupom v EU ci v USA tak vrelo odporucam prestup v AMS a DTW. Oba huby su velmi lahke a velmi rychle na prestup.

Jano the happy NWA flyer aka Fioroangelo


autor: Jano
dátum: 7.8.2005
počet zobrazení: 155852

Diskusia k reportu [2] | Na zoznam reportov | Na začiatok