Prach, slnko a cholera

Letiet do africkej Turkany (uzemie Kene blizko hranic Ugandy a Sudanu) je obcas nevyhnutne. Na zemi sa totiz moze stat ze do vas vyprazdnia kalacha aby sa pozreli co mate vo vacku. V Kitale, kde maju slovutny "airstrip" stepujem rano skor ako personal letiska. Smeju sa mi este viac, ked sa zisti ze Beech 1900D spolocnosti Fly540 isiel dnes na iny kseft a s dvojhodinovym meskanim pride Grand Caravan.
A aj sa stalo. Pilot kensky pakistanec, na sedadle kopilota americky misionar, ktory nepozna ani vario. Jasne ze cestujuci - asi sa setri a posadka je jednoclenna. Ale pohoda, pozeram ze mame aj radar na pocasie takze ok. Krajina dolu schne a pre rozpalene pody Turkany to i riadne hadze. Nejak nam dobre nejde umely horizont, tak ho chlap kontroluje s flaskou vody v ruke. Dnes mame stastie, priamy approach ani nepokazili kozy na drahe ako obvykle. Ako v Turkane je, to sem nepatri, ale husto.
Po tyzdni je uz Beech opraveny, tak spat letime nim. Cely akoby sa zvnutra potil, jeho stava nasiakla do sedaciek, do skiel, do prachu a potu. Piloti pred odletom zbieraju kamienky po drahe, najma okolo vrtuli. Dnes nebude bitka, nedosli ziadni misionari so 75kg nadvahou. Let do Kitale je uz rutina. Ked ale vidim odlepit sa Beecha, z ktoreho som prave vystupil (pokracuje do NBO), snad 10m pred koncom drahy, som aj rad ze pokracujem po zemi. Ale chyba: autobusari su samovrahovia kazdym kuskom tela...
(K reportu bude foto. Pisem strucne, lebo podla seba sudim, ze tie dlhe vykecy aj tak nik necita do konca - moj subjektivny nazor. Ak sa niekomu da, napiste aspon: "Dobre!" alebo "Blbost!" alebo hocico ine, lebo takto fakt nemam motivaciu sem vesat veci, aj tak mam kopec inej prace. Ale kusok sa mi aj chce.)




autor: vostok
dátum: 27.10.2009
počet zobrazení: 158467

Diskusia k reportu [6] | Na zoznam reportov | Na začiatok