Pľuvanec s muchou

Sivé ráno na letisku VIE a po nedospatej noci s horúčkou a boľavými prieduškami, ktoré liečim pivom mám pocit, že halucinujem. Blíži sa niečo malé a celkom pekné a nie je to nová frajerka, lebo tie mi stará zakazuje aj na "služobných" cestách. Priblíži sa to a ja pochopím: Fly Niki má už aj Embraery. Možno sme mohli mať i my, keby vo vedení Sky-ka neboli chamižní a predali podiel Berlinu. To už je ale asi tak jedno, ako to, ktorý Rus vešal víťaznú vlajku nad Berlínom 45 roku.
Náš let ale operuje A-319 s tou istou muchou na prednej časti trupu. Lietadlo plné (pre milovníkov angličtiny - load faktor dobrý) a hop do vzduchu. Nápoje aj sendvič chutia a nevidím najmenší dôvod, prečo si s kamarátom, s ktorým smerujeme na skialp do Rily, nedať vysokovzdušné víno, za ktoré stokrát radšej prispejem tejto milej spoločnosti, ako nejakému vydriduchovi pod Michalskou bránou.
Nad Srbskom je oblačno a len na obrazovkách sledujeme našu krátku púť. Keď dosť prudko naklesáme na priame priblíženie do SOF, pod krídlami sa objaví Nevský chrám a pekné zátišie troch Jakov40 a jedného Antonova12. Sme na zemi a všetko ostatné sa už netýka lietania.

Cesta späť je rovnako príjemná, pod krídlami sa pomaly posúva Stara Planina, hory deliace Bulharsko na severnú a južnú časť, nazývané domácimi Hemus. Zasa je plno a mladá Bulharka predomnou cvaká s malým digitálom ako o dušu. Záchodík vzadu je neoperujúcim prístreškom kadibúdkového typu a tak musím prejsť celý trup a zo 3x sa vyhnúť letuške s duty free vozíkom. Skoro som sa... tam nedostal načas. Ako správny východoeurópan si napchám do vrecka na pamiatku mydielko s Nikiho muchou a za pár chvíľ už dosadáme na VIE, kde obdivujem stroje Norwegianu. Tie budem mať možnosť okúsiť už onedlho.
Prvý kontakt so Slovenskom je dobrý ako vždy: nasratý a nevrlý autobusár predraženej linky do BA kričí po cestujúcich, každý musí zaplatiť za batožinu. 50km ma tak stojí 9,70 eur, ale aspoň sa cítim ako na pionierskes schôdzi, kde ma despotická neukojená pionierska vedúca deptá pred kolektívom za neúčasť na pochode vďaky. Rozbité Bratislavské cesty mi pripomenú, že v Sofii nie je až tak zle. Aspoň že hory a baby máme pekné... I keď o to sa zaslúžila príroda a nie naše pracovité dlane...



Obyvatelia sofijskej aerogary

autor: vostok
dátum: 11.3.2010
počet zobrazení: 158551

Diskusia k reportu [3] | Na zoznam reportov | Na začiatok