Prvýkrát Airbusom a v novom termináli

V piatok v noci sme o 1:45 prišli do úplne nového bratislavského terminálu. Bol som prekvapený jeho veľkosťou a krásou. Konečne sa aspoň trošku podobáme európskemu štandardu a za 1,5 roka by to malo byť ešte lepšie a väčšie. Boli tam aj tabule, ako prebiehala výstavba nového terminálu. Keďže let bol na pláne o 4.hodine, tak check-in nám otvorili o 2:00. Celkom rýchlo odbavovali, ale pri druhom pulte bol nejaký problém, tak odbavovanie preložili inakam. Krátko po 2.hod otvorili aj check-in pre cestujúcich na Zakynthos(4:10). My sme už boli odbavení a bez 4 kufrov sme sa vybrali do reštaurácie na prízemí. Okrem rodičov a brata s nami bola ešte 10-členná skupina. Tam sme teda takáto väčšia partia pobudli skoro do tretej, kedy už otvárali ďalšiu Antalyu s odletom o 5:00. Po eskalátore sme sa dostali k bezpečnostnej kontrole. Tá prebehla bez problémov, len som si zabudol vybrať vodu z vaku, takže hneď ju pracovníčka zahodila do koša. Nevadí, napijem sa v lietadle.  O pol 4 už vyhlasovali našu Antalyu. Ale naša partia ešte skúšala aj nový bar na poschodí, tak sme sa dostali do rady k pasovej kontrole až pri FINAL CALL o 3:35. Potom už naše kroky smerovali ku gatu B4. Zopár minút to potrvá k nemu dostať sa, lebo je to najvzdialenejší východ. Prešli sme okolo B1,B2,B3 a o trištvrte už mohli zavrieť aj náš a začať púšťať pasažierov do lietadla. Na ploche boli okrem vládnych lietadiel aj ATR72 Danube Wings, ATR42 Českých aerolínií, B733 Central Charter Airlines Slovakia OM-CCA(spomínaný Zakynthos) a 2 Airbusy Travel Service (B738 a tretí A320 leteli o 1 do Hurghady). Autobus nás odviezol k tomu druhému s reg.YL-LCE (prvý letí o 5 tiež do Antalye). Pri nástupe si každý môže vziať dennú tlač. Nastupovali sme zadnými dverami a tatino sa zo srandy a po pár drinkoch opýtal letušky, či správne nastúpil na Zakynthos. Ona mu svojsky s nadhľadom odpovedala, že toto lietadlo letí do Hurghady. Toľko krátka konverzácia. Na palube nás privítali 2 letušky a 2 stewardi. Sadli sme si na 15C,D,E a ja na F k oknu, cez ktoré som zazrel aj B734 OM-AEX Air Explore (čo som si myslel, že lieta v Taliansku). Sedadlá sme mali hneď za núdzovými východmi. Predpokladaná doba letu 2:10. O 4 začali inštrukcie. Safety demo demonštrovali stewardi. Začali sme cúvať, potom sme chvíľku stáli, prešli okolo Air Explore smerom k prahu dráhy 13. Z nej sme o 4:05 vyštartovali. Zatočili doprava, preleteli cez Dunaj ponad Maďarsko. Za jasného počasia a pri východe slnka sme vystúpali do letovej hladiny a za 15 minút sa začalo podávať jedlo a nápoje. Dostávali sme malú bagetku, napolitánku a nejaký ten nápoj. Okrem nealko bolo k dispozícii aj pivo a víno. O 5.hod sa k nám prihovoril jeden z pilotov – tuším co-pilot v mene kapitána – aj to som bol prekvapený. Myslel som si, že obaja sú Lotyši, ale nebolo to tak. Len pred pár dňami som sa tu dočítal, že posádky boli doplnené slovenskými/českými pilotmi. Leteli sme vo výške 35000 stôp rýchlosťou 890 km/h nad Maďarskom, srbským Belehradom a bulharskou metropolou Sofia. Neskôr už nad Tureckom ponad Istanbul až po Antalyu. Tam nás čaká horúce a oblačné počasie. Ešte sme zatlieskali vedúcej kabíny Ľube, ktorá oslavovala narodeniny. Neskôr to s nami začalo trošku triasť. Kapitán zapol transparenty k pripútaniu, pretože sme prelietali oblasťou so zvýšenými turbulenciami. Vtedy tie otrasy aj prestali a keď ich zase vypol, tak zase trošku začali.
Spravil som pár fotiek, prečítal palubný časopis aj o „traveláckej“ pilotke a o 6:50 už tureckého času sme sa museli pripútať. Tentokrát nie kvôli turbulenciám, ale preto, že sme začali klesať. Klesanie prebiehalo pri hornatom prostredí a za polooblačného počasia. Preleteli sme nad letiskom. Nad morom nasledovala veľká ľavotočivá zatáčka, klesanie a pristátie o 7:15 na dráhu 36C. Na poslednej 45° odbočke sme na pár minút zastavali a popúšťali niekoľko lietadiel. Medzi nimi aj Sky Airlines. To si už niektorí cestujúci mysleli asi, že sme na stojanke a začali sa zdvíhať zo svojich sedadiel. Vedúca Ľuba ich ale spacifikovala. Neskôr sme sa už pohli a smerovali na stojanku k pásu 10. Nielenže som 1.x letel Airbusom, ale aj 1.x vystupoval cez nástupný most. Predtým som na takéto niečo nebol zvyknutý, lebo v Bratislave aj na gréckych ostrovoch sa vystupuje po schodoch. Letuška nám oznámila, že sa vystupuje len prednými dverami. Konečne sme vystúpili a museli sme si ísť ešte po víza, cez pasovú kontrolu a až potom pre batožinu. A tak sa začala dovolenka.
Trip report pokračuje opäť po 12 dňoch oddychu v utorok 20.7., kedy sa uskutoční náš spiatočný charterový let z Antalye do Bratislavy. Bude to dlhý deň na letisku.
Náš plánovaný odlet je o 14:55 (prílet na BTS o 16:40). Na letisko do terminálu 1 prichádza náš transferový bus už pred pol 1. Tak hneď prechádzame bezpečnostnou kontrolou aj s našimi batožinami, čo v Bratislave nie je zvykom. Moja mamina má nejaké problémy. Vypracú jej celú batožinu. Poprehadzujú všetko, ale ani po 5-10 minútach hľadania nič nenájdu. Aspoň ospravedlniť sa potom mohli. S nepríjemnou skúsenosťou pokračujeme k check-inu, kde sme už o 1 vybavení. Tentoraz dostávame miesta 17A-D. Znovu si objednávam pri okienku. Veď som najmladší v rodine.  Vychádzame na druhé poschodie, kde ukazujeme letenky a pasy. O 13:10 sa nachádzame už v časti duty free shopov a gatov. Pozerám na tabuľu, a ako jediní, zatiaľ nemáme napísané číslo gatu. Zdá sa mi to čudné. O pol 2 už chápeme prečo. Vedľa 14:55 svieti 16:40. Niektorí nechcú uveriť meškaniu, ale naivne si myslia, že je to prílet do Bratislavy. Uveria, až keď uvidia DELAYED 16:40. Dlhé chvíle si skracujem pozeraním na pristávajúce a odlietajúce lietadlá. Začínam byť aj hladný. Tak niečo kúpime v duty free a potom sa ideme najesť za nehorázne ceny. Za croissant dávame 3,50€, za Coca-colu 4,50€ a kúsok pizze 5€. Čo sa dá robiť, keď ste hladní. 
O 14:40 pristáva A320 našej spoločnosti(tuším LCA) z Bratislavy, ale bohužiaľ smerujúci o 15:30 do Košíc. Ten nejde k nástupnému mostu, ale idú k nemu schody. A aj načas – asi o 15:40 odlieta z dráhy 18C.
O našom Airbuse ani slychu. Naskakuje nám ale gate 15 (predtým bol chvíľku napísaný 10), ktorý máme spoločne s Amsterdamom o 16:15. O 16:00 aj k nášmu letu otvárajú gate. A o 16:15 konečne pristáva z Košíc náš A320. Zase je to YL-LCE(čo zisťujem až po pristátí na našom letisku). Niektorí sú šťastní, že to o 16:40 teda stihneme. Mne je jasné, že vo vzduchu budeme najskôr o 5. Aj to som bol ešte optimistický. O pol 5 sme už všetci v gate. Pilot robí obhliadku, nakladajú batožinu a o 16:50 začínajú aj nás púšťať do lietadla. Tuším sme zase naplno vyťažený – teda 180 cestujúcich.
Posádku tvoria 4 letušky(väčšina blondíny). Nasleduje uzavretie dvier. Bezpečnostné inštrukcie. Ospravedlnenie za meškanie z dôvodu neskorého príletu lietadla z predošlej linky. Ale zaujímalo by ma, či meškalo už ráno, keď malo o 4 z Bratislavy odletieť. Videl som, že ešte na druhý deň meškal, takže sa to s týmto Airbusom tiahlo pár dní. Už pred štartom mali asi všetci prečítaný celý Nový čas. Každý chcel vedieť, čo sa deje na Slovensku. Ja som si čítanie nechal až do vzduchu. O 17:10 nás začali vytláčať zo stojanky, nahodili sme motory a narolovali na dráhu 18C. Pridali sme a o 17:15 vyleteli, teda takmer po 2,5 hodinovom meškaní. Pohľadom cez okienka na 17A som sa rozlúčil s letiskom, zatočili sme doprava a pokračovali popri horách. Za celkom pekného počasia sme vystúpali a asi po 5 minútach kapitán vypol svetelné transparenty. Pod nami bola oblačnosť. Zase sme dostali nápoje, bagetku a napolitánku. Teraz som fotil z druhej strany(takže ľavé krídlo).
Oblačnosť sa zväčšovala. 2x kapitán zapol transparenty, aby sme sa pripútali, keď sme prelietali cez oblasť zvýšených turbulencií.
Príhovor kapitána asi v 50.minúte letu: znovu rovnaký kurz, len opačne (Istanbul-Sofia-Belehrad), výška 36000 stôp, rýchlosť 850km/h, teplota vonkajšieho vzduchu -51°C. Pristátie v Bratislave o 18:40 za oblačného počasia a pri teplote 29°C. Takže do pristáctia bola ešte 1,5 hodina. Dlhé chvíle vo vzduchu sme si krátili hraním kariet na trojsedadle, teda na servisných stolíkoch. Lúštil som aj sudoku, prešiel sa na WC a o 18:10 SELČ sme sa vrátili na miesta a začali klesať. Opäť sa ešte letušky prešli po uličke s cukríkmi. Párkrát to s nami hodilo. Brat sa bojí lietania, takže už sa mu dosť potili ruky. A ja som mu na to ešte povedal, že chcem, aby to ešte viac hádzalo. :P Klesali sme nad Maďarskom, ďalej ponad Dunaj. Už som si myslel, že to dáme na 31, kde som ešte nepristával, ale od Dunaja sme sa stále len vzďalovali a až po 18:25 sme začali točiť doľava na 22. Zbadal som v diaľke Senec. Minuli sme diaľnicu a o 18:35 (takmer 2 hodiny po plánovanom prílete) sme pristáli na dráhu 22 v Bratislave. Zastavili sme až na predposlednej odbočke(viem, že väčšinou sa zastavuje už o 1 skorej, ale možno Airbusy dlhšie brzdia) Zastavili sme vedľa B733 OM-CCA, ktorý mal letieť do Burgasu.
Po nás pristáli 2 B738 Ryanairu z Milána-Bergamo a z Palmy de Mallorcy. 1.x som videl, ako dávajú schodíky na predných dverách u B737 Ryanairu. Letušky musia vyjsť a takto sa namáhať.
Ešte k nášmu príletu. Otvorili dvere, rozlúčili sme sa a pri vystupovaní zadnými dverami som až zistil, že sme leteli tým istým lietadlom ako na ceste tam. Nastúpili sme do autobusu a ešte som párkrát pofotil naše lietadlo.
Posledná rozlúčka s lietadlom:
A dôkaz, že sme meškali:
Prišli sme do príletového terminálu B, prešli pasovou kontrolou a 15-20 minút počkali na batožiny. O 19:20 som ešte videl vzlietať B738 Ryanairu do Milána-Bergamo z dráhy 13.
Travel Service ako spoločnosť hodnotím veľmi dobre, aj napriek meškaniu. Zatiaľ všetky spoločnosti, s ktorými som letel – Sky Europe, Slovak Airlines aj Air Slovakia skrachovali, tak snáď sa mi ešte s Travel Service niekedy podarí letieť. Budem len veľmi rád...











autor: matto4711
dátum: 30.7.2010
počet zobrazení: 158473

Diskusia k reportu [3] | Na zoznam reportov | Na začiatok